Kino-Ikon 1/ 2016
WALERIAN BOROWCZYK



Číslo otvára manifest Waleriana Borowczyka O surrealizme. Predchádza celý tematický blok venovaný jeho tvorbe, ktorý pre toto číslo pripravili hosťujúci editor Daniel Bird spolu s Michalom Michalovičom. V bloku textov sa tak číslo vracia k retrospektívnej prehliadke tvorby Waleriana Borowczyka (sekcia KI+; 23. MFFK Febiofest 2016 v Bratislave). Texty zároveň nadväzujú na prvú publikáciu knižnej edície časopisu Cinestézia – Borov abecedár Daniela Birda a Michaela Brooka. Okrem veľkých prehľadových textov o Borowczykovej tvorbe (Mikurda, Bird), resp. okrem štúdií venovaných hlavným fenoménom, napr. surrealizmu (Bird), budú rubriku tvoriť aj čiastkové zaostrenia na ďalšie kľúčové znaky jeho tvorby (Marcelli, Michalovič, Boháčková). Prvé číslo roku 2016 otvorí aj novú rubriku, aktuálne pracovne nazvanú AD FONTES (pod dohľadom Petra Michaloviča), v ktorej chce redakcia prezentovať preklady podstatných filmovo-teoretických alebo filozofických textov. Ako prvú uvedieme štúdiu Rolanda Barthesa Od diela k textu. V rubrike PROFIL si Kino-Ikon pripomenie tvorbu Piera Paola Pasoliniho v obsiahlom prehľade Jana Švábenického. V rubrike DVOJDOTYK sa dotkneme nielen minuloročnej veľkej témy vlakov vo filme ale predovšetkým fenoménu filmu noir – v textoch Jany Bébarovej a Viléma Hakla. V súbore literárnych a filmových REFLEXIÍ sa číslo bude venovať tvorcom (Korec), novým knihám (Boro, ostrov lásky) i filmom (Mladosť).


obsah čísla

Kino-Ikon 2/ 2015
ANIMOVANÝ FILM



V rubrike STUDIUM ostáva naďalej otvorená kľúčová téma slovenskej kinematografie: druhá svetová vojna a Povstanie. Posledná, štvrtá časť štúdie s touto tematikou v rámci non-fiction produkcie rokov 1945 – 1989 sa venuje filmom o umení a umelcoch, ktorí sa venovali SNP. Prvú TÉMU čísla tvorí rozsiahla kritická rekapitulácia domácej filmovej produkcie za rok 2014. Jednotlivé príspevky zazneli na úvod verejných diskusií, ktoré sa uskutočnili ako sprievodný program prehliadky Týždeň slovenského filmu (apríl 2015). V druhej TÉME pripravila hosťujúca editorka Eva Šošková (FTF VŠMU) súbor textov o súčasnom animovanom filme. Vybraní autori sa venujú tak mysleniu o fenoménoch histórie a súčasnosti slovenského animovaného filmu (Šošková, Krišková, Uhrinová), napr. tradícii rozprávok alebo edukatívnej funkcii animovaných filmov pre deti, ako aj vybraným prípadovým štúdiám filmov i autorov (Zbojník Jurko, tWINs, Lokalfilmis, profil W. Borowczyka, Herečka tisícročia). V rubrike ROZHOVORY nadviaže číslo na druhú a hlavnú tému čísla rozhovorom Evy Šoškovej s jedným z najznámejších kolibským vedúcich produkcie krátkych a animovaných filmov Pavlom Forischom. V extra rubrike VLAK ZVANÝ FILM, prítomnej len v tomto ročníku časopisu Kino-Ikon (v súvislosti s rovnomennou, celoročnou filmovou prehliadkou v Kine Lumière) číslo uvedie dvojdotyk textov Rudolfa Urca o slovenských krátkych a animovaných filmoch venovaných vlakom. Samostatne bude rubriku DVOJDOTYK reprezentovať aj reflexia filmu Ivana Ostrochovského Koza v podaní Pavla Branka a Petra Michaloviča.


obsah čísla

Kino-Ikon 1/ 2015
ORSON WELES A FILM



V rubrike STUDIUM ostáva naďalej otvorená kľúčová téma slovenskej kinematografie: druhá svetová vojna a Povstanie. Tretie pokračovanie štúdie Evy Filovej s touto tematikou v rámci non-fiction produkcie rokov 1945 – 1989 sa venuje filmom koncentrovaným do dvoch kategórií: kľúčové osobnosti a pocta internacionalizmu. Súčasťou rubriky bude aj rozsiahla kvanitatívna analytická štúdia Moniky Lošťákovej venovaná histórii slovenských medzinárodných filmových koprodukcií po roku 1989, z ktorej vyplývajú zaujímavé závery o vývoji produkčného prostredia slovenskej kinematografie. Rubriku uzatvára štúdia Petra Michaloviča venovaná filmu M. Luthera Krok do tmy. V bloku textov hlavnej témy čísla si Kino-Ikon pripomenie okrúhle výročie narodenia jedného z najvýznamnejších filmových tvorcov minulého storočia – Orsona Wellesa (1915 – 1985). Vybrané texty sa zameriavajú skôr na témy alebo diela u nás celkom neznáme. Jonathan Rosenbaum kriticky rekapituluje esejistické a dokumentárne fikcie Orsona Wellesa, Stefan Droessler prehľadáva množstvo fragmentov z Wellesových neskorších nedokončených filmových a televíznych projektov, Martin Ciel si všíma Wellesove reklamy a František Gyárfáš zase preberá jeden z jeho najmagickejších mokumentov F ako falzifikát (1973).Druhou, v tomto čísle otvorenou, témou je filmová KOMÉDIA. Blok sa venuje najmä fenoménu „komédie po taliansky“ od 50. rokov, ktorý predstavili Enrico Giacovelli a Paolo Speranza. Okrem toho sa ďalšie texty zamerali napr. na komédie v strednej Európe alebo témy súčasnej romantickej komédie v Číne. V rubrike ROZHOVORY bude pokračovať obsiahly rozhovor Anne Gillainovej a Dudley Andrewa s režisérom a pedagógom Arnaudom Desplechinom o tvorbe Françoisa Truffauta. Ján Švabenický pripravil dlhodobo rozvíjaný e-mailový rozhovor so známym talianskym historikom a teoretikom filmu Gianom Pierom Brunettom.


obsah čísla

Kino-Ikon 2/ 2014
SLOVENSKÁ KINEMATOGRAFIA PO ROKU 1989



Druhé číslo časopisu Kino-Ikon v úvodnej rubrike STUDIUM pokračuje v letnej okrúhlej téme (70. výročie SNP) druhou časťou rozsiahlej štúdie Evy Filovej o premenách  slovenskej „povstaleckej“ krátkometrážnej tvorby do 80. rokov minulého storočia.
Hlavnou témou čísla sa pri príležitosti 25. výročia pádu komunizmu a 20. výročia „samostatnej“ slovenskej kinematografie stalo ďalšie kolo bilancovania jej úspechov i stagnácií. Tematický blok pripravili Jana Dudková v spolupráci s Máriou Ferenčuhovou.
V rubrike ROZHOVORY je prvou veľká debata s režisérkou Zuzanou Liovou a strihačkou Alexandrou Gojdičovou o ich práci na dokumentárnom portréte divadelnej režisérky Magdy Lokvencovej Husákovej, pilotnej časti seriálu Prvé, o prvých ženách v slovenskej spoločnosti, kultúre, politike. Na tento rozhovor nadviažu v rubrike DVOJDOTYK esejami o Liovej filme aj Nina Hradiská a Peter Michalovič.
V druhom rozhovore, ktorý publikujeme pri príležitosti 30. výročia úmrtia Françoisa Truffaauta, sa kritici Anne Gillainová a Dudley Andrew rozprávajú so známym francúzskym tvorcom Arnaudom Desplechinom o peripetiách Truffautovej tvorby i premenách jej recepcie. V rámci stále novej rubriky ZA OKRAJOM sa Tomáš Hudák pokúša poodkryť zákulisie krízy MFF Karlovy Vary koncom 60. rokov a najmä peripetie neznámeho projektu medzinárodného filmového festivalu vo Vysokých Tatrách.


obsah čísla

Kino-Ikon 1/ 2014
SNP A FILM



Hlavnou témou čísla sa pri príležitosti osláv 70. výročia stalo Slovenské národné povstanie a najmä jeho reflexia vo filmovej tvorbe od oslobodenia po súčasnosť. Druhým tematickým blokom je profil rakúskeho tvorcu Michaela Hanekeho. V rubrike STUDIUM prvé číslo otvorí štúdia Petry Hanákovej Hviezdy pod Tatrami, venovaná pripomínaniu „hviezdnych príležitostí“ (herci, filmy, reálie) Slovenska do roku 1945.
Súbor textov o SNP a filme sa zaoberá jednak problematikou prvých partizánskych námetov v slovenskom filme, krátkometrážnou tvorbou venovanou SNP od 50. rokov do pádu komunistického režimu, fenoménom premietania sovietskych filmov počas Povstania v banskobystrických kinách, i kritickými dokumentami o SNP zo 60. rokov. V pocte tvorbe M. Hanekeho sa vybraní autori budú venovať jeho najvýraznejším dielam i témam (od Bielej stuhy po Funny Games; obrazy hry, médií i násilia). V rubrike ROZHOVORY sa vracia k téme Povstania – v spoločnej, osobne ladenej debate Juraja Mojžiša a Alberta Marenčina. Aj v súbore literárnych a filmových REFLEXIÍ sa číslo venuje hlavnej téme čísla. Tri generácie tvorcov ponúkli texty, eseje, reflexie na vlastné filmy alebo témy iných diel (Urc, Štric, Ostrochovský). V rámci stále novej rubriky ZA OKRAJOM sa Rastislav Steranka zameral na fenomén amerického televízneho seriálu Temný prípad.


obsah čísla

Kino-Ikon 2/ 2013
50 ROKOV SFÚ – II.



Hlavným príspevkom čísla sa stala rozsiahla štúdia Václava Maceka venovaná dejinám Slovenského filmového ústavu. Rubriku STUDIUM tvorí dokončenie rozsiahlej analýzy filmovej tvorby 60. rokov od Juraja Mojžiša a Kataríny Mišíkovej a zároveň historicko-metodologický komentár Juraja Oniščenka k vývoju slovenského filmu od 90. rokov (pri príležitosti 20. výročia samostatnosti slovenskej kinematografie). Samostatný malý blok textov Rekonštrukcia avantgardy tvoria vybrané príspevky z konferencie európskych filmológov NECS, ktorá sa uskutočnila v júni 2013 v Prahe. V rubrike IN MEMORIAM si pripomenieme tvorbu Petra Solana. V rubrike ROZHOVOR sa Eva Vženteková rozprávala s režisérkou Mirou Fornayovou o jej dlhometrážnej hranej tvorbe.


obsah čísla

Kino-Ikon 1/ 2013
50 ROKOV SFÚ – I.



Hlavnú tému celého ročníka 2013 určovali najmä dve okrúhle výročie – 50. rokov od založenia Slovenského filmového ústavu (1963–2013) a tiež 20. výročie vzniku Asociácie slovenských filmových klubov ako hlavného vydavateľa časopisu (1993–2013).
Blok textov venovaných 50. výročiu SFU otvára štúdia jedného z najuznávanejších filmových historikov filmu súčasnosti Paola Cherchi Usaia o konzervovaní pohyblivých obrazov. Nasleduje štúdia Michaly Burcákovej, ktorá sa venuje koncepcii prvého Filmového archívu na Slovensku podľa historika Ivana Rumanovského. Jej článok sprevádza edícia vzácnych archívnych materiálov (prvé štatúty archívu) od Ivana Rumanovského a iné jeho texty. Základ čísla tvoria rozsiahle štúdie na témy z dejín slovenského filmu: k začiatkom kinematografie (1896–1918) na Slovensku sa vracia Angelika Šrámková, v prieskume rétorických mantinelov slovenského dokumentu po roku 1945 pokračovala Mária Ferenčuhová a k témam novej vlny a 60. rokom (z čísla 2/2012) sa vo veľkej reflexii vrátili Juraj Mojžiš a Katarína Mišíková. V rubrike Dvojdotyk sa avantgarde a filmu venujú texty Martina Čiháka (o sne v avantgardnom filme) a Martina Mazanca (o koncepte ideálneho filmového priestoru).


obsah čísla

Kino-Ikon 2/ 2012
60. ROKY / POHĽADY Z DRUHEJ STRANY



Číslo otvára trojica rozsiahlych štúdií. V prvej sa Petra Hanáková venuje jednej z málo známych postáv slovenskej filmovej tvorby a výroby z obdobia vojnových 40. rokov – Pavlovi Čambalovi. Na jej portrét hýbateľa vojnového slovenského filmovníctva priamo nadväzuje štúdia Márie Ferenčuhovej zameraná na rétoriku a poetiku slovenských non-fiction filmov z produkcie Školfilmu a Nástupu. Viac na tému čísla (čs. nová vlna) už nadväzuje štúdia Milana Klepikova z NFA odkrývajúca pozadie vzťahu tvorcov francúzskej novej vlny k predchádzajúcej cinéma de qualité.
V hlavnej téme sa číslo venuje čs. kinematografii 60. rokov – českým pohľadom sú sledované slovenské filmy a naopak. Impulzom k téme bolo okrem iného aj minuloročné pripomínanie 50. rokov vzniku kľúčových diel čs. filmovej novej vlny. V súbore textov, pod dohľadom editora témy Petra Michaloviča, pritom pôjde o nové pohľady na vybrané diela susednej novej vlny. Kino-Ikon opäť doplní aj číslo časopisu FRAME – rovnako zamerané na analýzy u nás najmenej známych filmov novej vlny 60. rokov.


obsah čísla

Kino-Ikon 1/ 2012
NORMALIZÁCIA



Celé číslo prvého ikonu roku 2012 bude venované téme normalizácie a filmu. Podnetom k celému tematickému zameraniu čísla sa stala pracovná konferencia Katedry audiovizuálnych štúdií, ktorá sa pod názvom Normalizácia v (česko)slovenskej kinematografii uskutočnila v dňoch 1. – 2. decembra 2011 v kinosále FTF VŠMU v Bratislave. Základ čísla budú tvoriť príspevky českých i slovenských historikov a kritikov: Václava Maceka, Jeleny Paštekovej, Juraja Mojžiša, Luboša Ptáčka, Evy Filovej, Zdenka Hudeca, Martina Ciela a Jadwigy Hučkovej. Kino-Ikon opäť doplní aj číslo časopisu FRAME – rovnako zamerané na analýzy filmov normalizačného obdobia našej kinematografie.


obsah čísla

Kino-Ikon 2/ 2011
JACQUES RIVETTE



V úvodnej štúdii analyzuje Mária Ferenčuhová obľúbené vyjadrovacie postupy známych slovenských dokumentaristov (Kerekes, Škop, Lehotský). Hlavnou témou čísla sa stalo dielo kľúčového reprezentanta francúzskej novej vlny a pritom u nás najmenej známeho tvorcu – Jacquesa Rivetta. Diela z rôznych dekád jeho tvorby (od 60. rokov po súčasnosť) analyzovali mladí českí a slovenskí filmoví vedci (Schimera, Křipač, Felcman, Mišíková, Michalovič). Rubrika POCTA je venovaná dielu Pavla Branka a Petra Solana. Druhý tematický blok textov sa venuje reflexii posledného 15. ročníka MFDF Jihlava a najmä dokumentu Andrey Slovákovej Nadohľad (2011). V rubrike Dvojdotyk sa Daniela Šterbáková a Tomáš Hudák venujú filmu Strýko Búnmí.


obsah čísla

Kino-Ikon 1/ 2011
O ŽÁNRI A ŽÁNROVENÍ



Číslo otvára vynikajúca filozofická analýza užívania priestoru a vôle vo filme A. Tarkovského Stalker (Daniela Foltinová). Nasleduje ju jeden zo stále potrebných a zaujímavých návratov k tetralógii citov od M. Antonioniho (Juraj Mojžiš).  Témou čísla je séria nových úvah o žánre a žánrovení vo filme (John Frow, Peter Michalovič, Vlastimil Zuska, Jan Švábenický, Paolo Speranza). Blok textov dopĺňa aktuálny rozhovor s americkým teoretikom filmových žánrov Rickom Altmanom. Z reflexií treba pripomenúť text o poslednom Tarrovom filme (András Bálint Kovács), analýzu Havlovho odcházení (J. Bernard), esej o bielej žene v Afrike od Claire Denis (Michal Michalovič], či správu o stave maďarske kinematografie v orbánovských časoch (Tomáš Hučko).


obsah čísla

Kino-Ikon 2/ 2010
SÚČASNÝ TALIANSKY FILM



Hlavnou témou posledného čísla sa stal súčasný taliansky film poslednej dekády. Po úspešnom nadviazaní spolupráce s talianskymi partnermi z Neapola – prehliadka slovenských filmov vo viacerých talianskych mestách v roku 2009, špeciálne číslo Quaderni Cinemasud venované len slovenskej kinematografii – sme s pomocou Paola Speranzu a Tiziany d´Amico obrátili pozornosť späť, na súčasný taliansky film. Vznikla zostava pôvodných článkov talianskych študentov a pedagógov najmä z Neapola a Ríma o rôznych dielach a tvorcoch posledného desaťročia. Okrem širšieho všeobecného predstavenia vývoja talianskej kinematografie poslednej dekády (štúdia P. Speranzu) tak podrobnejšie predstavili tvorbu napr. Marca Bellocchia, Lucu Guadagnina, Marca Tullia Giordana, Saveria Costanza, Giorgia Dirittiho a ďalších. V textoch aj našich autorov sa číslo venuje aj jednotlivým úspešným titulom – od Gomory (Garrone), cez Sviatočný nedeľný obed (Di Gregorio) po Ja som láska (Guadagnino).


obsah čísla

Kino-Ikon 1/ 2010
NEUROESTETIKA



Číslo otvára ďalší text Juraja Mojžiša a Kataríny Mišíkovej o modeloch rozprávania v slovenskom filme, stále v časoch normalizácie. V rubrike STUDIUM sa Eva Vženteková pokúsi o reinterpretáciu katolíckych filmov Štefana Uhra – v tomto čísle najmä filmu Organ. Hlavnou a celkom netradičnou TÉMOU čísla sa stalo u nás málo známe spojenie filmu s neurovedou. Blok tvorí štúdia kolektívu autorov Neuroveda a filmová veda, dopĺňa ju zasvätený úvod Zdenka Holého Neuroestetika: budúcnosť filmových štúdií?
V rubrike ROZHOVOR uvedieme debatu Michala Michaloviča s Györgyom Pálfim rekapitulujúcu jeho doterajšiu tvorbu, a zároveň rozhovor s Brunom Dumontom o filme Hadewijch. K slovenskému filmu sa opäť vrátime v rubrike DVOJDOTYK, kde sa Václav Macek a Eduard Grečner dotýkajú témy konca Koliby.


obsah čísla

Kino-Ikon 2/ 2009
WESTERN



Číslo otvára tretie pokračovanie veľkého rozprávania Juraja Mojžiša a Kataríny Mišíkovej o modeloch rozprávania v slovenskom filme, tentoraz z čias normalizácie (od 70. rokov). V druhom tohtoročnom čísle sa Kino-Ikon vrátil k prieskumu kľúčových žánrov svetovej kinematografie (už vyšli tematické čísla napr. o horore, filme noir). Tentoraz sa v tematickom bloku zameral na najstarší žáner americkej kinematografie – western. Blok textov ho predstavuje nielen z hľadiska vývoja v rámci domácej americkej filmovej kultúry (preklady textov), ale zhodnocuje aj jeho inšpirácie (Vlastimil Zuska o vplyve Kurosawovych filmov na žáner), jeho premeny (Zdeněk Hudec o násilí a katarzii vo filmoch Sama Peckinpaha), naznačí cross-žánrové spojenia (fenomén noir westernu), prípadne opíše mutácie žánru v európskych či ázijských kinematografiách (Martin Ciel o ruskom easterne, Kristína Aschenbrennerová o súčasnom kórejskom easterne, Ján Švábenický o talianskych spaghetti westernoch). Muzikológ Jozef Červenka nám dokonca predstaví jednu z mála westernových opier. V rubrike ROZHOVOR uvedieme debatu Michala Michaloviča s Petrom Stricklandom, hlavne o britskom filme minulého roku Katalin Varga.


obsah čísla

Kino-Ikon 1/ 2009
KINO BÉLU TARRA



Prvé číslo pokračuje vo veľkom historicko-analytickom prieskume modelov narácie v slovenskom hranom filme, pričom tentoraz sa autori Katarína Mišíková a Juraj Mojžiš zamerali na obdobie prelomu 50. a 60. rokov. Príkladom klasického kinofilného výkladu filmu je v rubrike aj štúdia Stanislavy Přádnej z pražskej Filozofickej fakulty venovaná film Jane Campionovej Portrét dámy. Základom čísla je tematický blok zameraný na tvorbu Bélu Tarra. Podnetom k prvej rozsiahlejšej reflexii u nás sa stal profil jeho filmov na prehliadke Febiofest 2009. Celkovo predstavia Tarrovu tvorbu štúdie Juraja Mojžiša a Michala Michaloviča. V prípadových štúdiách sa jednotlivým filmom budú venovať ďalší domáci autori (Ciel, Dudková, Mojžišová). Výber dotvára esej spisovateľa Pétera Esterházyho práve o Satanskom tangu. Blok by mal uzatvárať aktuálny rozhovor s Bélom Tarrom, ktorý s ním v jeho budapeštianskom štúdiu zaznamenali Michal Michalovič a Matyás Prikler. Rubriku dotvára ďalší vzácny rozhovor – s jedným z najznámejších tvorcov rakúskeho experimentálneho filmu Gustavom Deutschom. DVOJDOTYK sa dotýka tvorby Zuzany Piussi (Branko, Ferenčuhová) alebo aj filmov A. Inarittua 21 gramov a Amorres Perros (Liová, Balko). V rubrike edícií a materiálov predstavil Rudolf Urc svoje pátranie po nezvestnom filme Čas, ktorý sme žili (1969).


obsah čísla

Kino-Ikon 2/ 2008
KINEMATOGRAFIE (JUHO)VÝCHODNEJ ÁZIE



V druhom čísle pokračovala minuloročná intenzívna reflexia slovenskej kinematografie. V rozsiahlej štúdii Juraja Mojžiša a Kataríny Mišíkovej Modely narácie v slovenskom hranom filme 1947–2007 sa spomínanie na povojnové dejiny slovenského filmu prehlbuje o analýzu domácich spôsobov filmového rozprávania. Hlavnou témou čísla sú známe i neznáme (ale na festivaloch stále sa presadzujúce) kinematografie (juho)východnej Ázie – od Malajzie, cez Taiwan a Hong Kong po Čínu a Kóreu. Cieľom tematického bloku je priblíženie aktuálnych diel, známych tvorcov, resp. vybraných fenoménov daných filmových kultúr - tvoria ho profily (Ťia Čang-kche, Kim Ki-young), články (o situácii v kórejskom filme, o podobách hongkonskej kriminálky), rozhovor (s víťazom MFF v Rotterdame Liew Seng Tatom, ktorý uviedol svoj film Kvet vo vrecku i na MFF Artfilm 2008), správy (o najreprezentatívnejšom festivale ázijských filmov v Pusane), atď. V rubrike reflexií pripomenieme vybrané filmové publikácie (Wong Kar-wai od Stephena Tea, Spiritualita vo filme od Jaromíra Blažejovského).


obsah čísla

Kino-Ikon 1/ 2008
DUŠAN HANÁK
15 ROKOV SLOVENSKÉHO FILMU



Prvé číslo Kino-Ikonu bude venované dvom základným témam. Prvou je tvorba Dušana Hanáka, druhou rekapitulácia slovenskej filmovej (animovanej, dokumentárnej a hranej) tvorby za posledných 15 rokov, od osamostatnenia Slovenskej republiky. Filmom Dušana Hanáka sa pri príležitosti jeho životného jubilea budú venovať najznámejší filozofi, estetici a filmoví teoretici, nasledovaní aj najmladšou generáciou adeptov filmovej vedy. Téma histórie samostatnej slovenskej kinematografie v rokoch 1993 – 2008 vyplynula zo série diskusií, ktoré organizovala Slovenská filmová a televízna akadémia.


obsah čísla

Kino-Ikon 2/ 2007
PODOBY DOKUMENTÁRNEHO FILMU



Druhému číslu Kino-Ikonu dominuje zameranie na súčasné (aktuálna produkcia) i minulé (overené diela známych tvorcov) podoby dokumentárneho filmu. Číslo je venované najmä dokumentárnym filmom uvedeným na MFDF Jihlava 2007. Základ bloku venovaného dokumentárnej Jihlave tvoria texty o legende francúzskeho filmu Chrisovi Markerovi. Zároveň ho dopĺňa analýza hlavnej medzinárodnej súťaže „Medzi moriami“ od Márie Ferenčuhovej, ktorá bola členkou poroty a ďalšie pohľady na konkrétne filmy uvedené nielen v rámci ostatného ročníka festivalu. Číslo dopĺňajú rozhovory – prvý s rakúskym tvorcom Michaelom Glawoggerom (Robotníkova smrť), druhý so singapurskym režisérom hraných filmov Roystonom Tanom, ktorý v decembri 2007 navštívil MFF Bratislava. V rámci rubriky dvojpohľad sa Tomáš Hučko a Jadwiga Glowa pokúsili načrtnúť súvislosti vývoja v poľskom dokumentárnom filme – od diel známych tvorcov minulých dekád (Karabasz) po súčasné hviezdy poľského dokumentu (Koszalka).


obsah čísla

Kino-Ikon 1/ 2007
FILM NOIR, DETEKTÍVKA



Rubriku Studium tvorí analýza kontextu filmovej kutlúry i samotného filmu Túžba zvaná Anada režisérskej dvojice Ján Kadár – Elmar Klos, ktorú napísal Václav Macek. Prvé číslo je opäť zamerané na „veľkú“ tému filmovej histórie a estetiky – fenomén filmu noir a  detektívky. Jeho garantom sa stala hosťujúca editorka Petra Dominková z FAMU.  Textovú mozaiku tvoria preklady kľúčových štúdií (Sobchacková, Naremore, Cowieová), v československom filmologickom prostredí doteraz nepublikované „prvá“ reflexia noiru (Bordeov a Chaumetonov článok K definícii filmu noir) i aktuálne príspevky na očakávané (svetlo, kamera vo film noir) i neočakávané témy (príroda, cenzúra a film noir) od domácich, t.j. československých autorov ako Juraj Mojžiš, Petra Dominková, Katarína Mišíková, Martin Ciel a ďalší. V rubrike Dvojdotyk sa predmetom rôznorodého filmologického dotýkania stala prvá slovenská filmová detektívka Muž, ktorý sa nevrátil (1959) – kontext rozvinutia detektívneho žánru v rámci československej kinematografie i rozbor Solanovho diela.


obsah čísla

Všetky čísla časopisu sú dostupné na www.klapka.sk